V máji tohto roku sme si pripomenuli 80 rokov od skončenia druhej svetovej vojny. Pamätajú
si na ňu už len tí najstarší. Ľudí, ktorí sa priamo zúčastnili na bojových operáciách, je už len
niekoľko. Žiaci našej školy mali v piatok 19. septembra možnosť osobne sa stretnúť s jedným
z posledných žijúcich vojnových veteránov Vladimírom Strmeňom, ktorý v auguste tohto
roku oslávil už svoje 97. narodeniny. Na stretnutie prišiel spolu s plukovníkom Pavlom
Markom z Únie vojnových veteránov SR.
Najprv naši žiaci hostí srdečne privítali a potom sa už do rozprávania pustil pán
Strmeň. Hovoril o tom, ako sa v sedemnástich rokoch dostal zo študentskej lavice rovno
k bojovej partizánskej jednotke. O atmosfére počas bojov, nebezpečenstvách a bojových
útrapách vykladal veľmi presvedčivo a emotívne. Tak môže hovoriť iba človek, ktorý toto
všetko prežil na vlastnej koži. Napriek vysokému veku si pamätal množstvo podrobností,
ktoré robili jeho rozprávanie ešte zaujímavejším. V závere dostali žiaci možnosť pýtať sa
a nevyhli sa ani niekoľkým kontrolným otázkam, ktoré im položil pán plukovník Marko.
Druhá časť stretnutia patrila rozprávaniu Lucie Hľadajovej, vedúcej denného
stacionára, ktorá sa so svojím reumatickým ochorením rozhodla bojovať aktívnym pohybom.
V minulom roku absolvovala aj Cestu hrdinov SNP naprieč Slovenskom. Napokon sa hostia-
veteráni so žiakmi rozlúčili niekoľkými partizánskymi a vojenskými piesňami, a to
s akordeónovým sprievodom samotného Vladimíra Strmeňa, ktorý v mladosti chodil na
vojenskú školu a hral v armádnej kapele. Prajeme mu pevné zdravie a veľa chuti a síl, aby
svoje skúsenosti mohol odovzdať ešte mnohým žiakom a študentom.
PhDr. Martin Lokša