Dňa 24. januára 2026 sa na Obecnom úrade v Nemeckej uskutočnilo slávnostné uvítanie detí do života. Súčasťou programu bolo aj vystúpenie dievčat zo 3. a 5. ročníka, ktoré prispeli milým kultúrnym programom s názvom Sudičky.
Svojím vystúpením prispeli k slávnostnej atmosfére podujatia a potešili prítomných rodičov, starých rodičov i ostatných hostí. Program bol odmenený potleskom a stal sa pekným obohatením tohto významného životného okamihu.
Mgr. Janka Šagátová
Dnes som mala možnosť, vďaka Spojenej škole v Nemeckej, stať sa porotkyňou v školskom
kole Hviezdoslavovho Kubína. Bola som potešená, keď ma pani učiteľka Simanová oslovila, aby sa aj
naša miestna knižnica zúčastnila tohto významného podujatia a vybrala v rámci troch kategórií (1.–4., 5.–6., 7.–9. ročník) troch najlepších v oblasti prednesu poézie a prózy.
Veľmi rada som si vypočula žiakov, ktorí si pripravili ukážky zahraničných, ale hlavne slovenských
autorov. Miestami som sa vrátila v čase, keď som si aj ja vyberala a pripravovala svoj prednes ešte ako
školáčka.
Žiaci svoj prednes krásne precítili a vložili do neho aj svoje herecké schopnosti. Každý sa spoliehal na seba a ak náhodou nejaké to slovko vypadlo, pani učiteľky, ako šepekárky v divadle, svojim žiakom
slovkom pomohli a tí pokračovali vo svojom prednese.
Ďakujem, že som si mohla vypočuť krásny prednes našich žiakov a zapojiť sa aktívne aj do procesu
hodnotenia.
I. kategória v prednese poézie:
1. miesto – Marek Palárik
2. miesto – Miška Müllerová
3. miesto – Majka Magurová
II. kategória v prednese poézie:
1. miesto – Simonka Dunajská
II. kategória v prednese prózy:
1. miesto – Magdalénka Magurová
III. kategória v prednese poézie:
1. miesto – Veronika Šoučíková
2. miesto – Simonka Marková
III. kategória v prednese prózy:
1. miesto – Sarka Šalkovská
2. miesto – Barborka Šuľková
Výhercom blahoželám a všetkým žiakom prajem, nech ich láska k literatúre a tvorivý prednes sprevádzajú aj v budúcnosti.
Gabriela Schmidt (knihovníčka)
V novom roku sme sa po prvýkrát stretli s koordinátorkou programu Školy za demokraciu. Stretnutie sme začali vzájomnými novoročnými prianiami a krátkym naladením sa na spoločnú prácu.
Prvou aktivitou bolo zamyslenie sa nad hodnotami. Každý z nás napísal na lístoček to, čo považuje za dôležité. Následne sme spoločne vytvorili strom hodnôt. Do jeho jednotlivých častí sme umiestnili lístočky podľa toho, kam podľa nás patria. Ukázalo sa, že najdôležitejšia je pre nás najmä rodina.
V ďalšej časti sme sa zamýšľali nad tým, či máme vo svojom živote vzor, kto ním je a aké vlastnosti na ňom oceňujeme. Táto aktivita nás viedla k uvedomeniu si hodnôt, ktoré chceme rozvíjať aj u seba.
Posledná úloha bola introspektívna. Mali sme si zavrieť oči a predstaviť si, kde budeme o 15 rokov. Na papier sme si zapísali, v čom chceme byť niekomu vzorom alebo inšpiráciou, a ktoré oblasti svojho života chceme zlepšiť.
Celé stretnutie nám poskytlo priestor nielen na sebapoznávanie, ale aj na hlbšie premýšľanie o hodnotách, ktoré nás formujú a ovplyvňujú naše rozhodnutia. Aj takého aktivity nám pomáhajú rozvíjať demokratické myslenie, zodpovednosť a schopnosť uvedomelého spolunažívania v spoločenstve.
Žiaci 7. A
Naša pani učiteľka dejepisu má stále výborné nápady. Najprv nám dala vyrobiť projekt o veci, ktorú máme doma najstaršiu, a teraz sme dostali úlohu urobiť projekt o našej rodine – teda rodostrom.
Pri jeho tvorbe sme sa dozvedeli veľa nového o svojich rodinách. Volali sme starým rodičom, rozprávali sme sa s mamou a otcom a zisťovali sme, ako sa kto volal a kedy sa narodil. Museli sme nakresliť strom a do neho napísať mená členov rodiny, pričom ženám sme mali doplniť aj rodné priezvisko. Mohli sme k tomu pridať aj vytlačené fotografie.
Bola to veľká sranda, ale zároveň aj veľmi zaujímavá práca. Keď sme svoje projekty prezentovali v škole, ostatní spolužiaci nás hodnotili podľa vopred stanovených kritérií. Veľmi sa nám to páčilo.
Tento projekt nás prinútil viac sa zblížiť s rodinou. Dozvedeli sme sa o našich blízkych nové a zaujímavé veci a strávili sme s nimi viac času.
Bolo zaujímavé počúvať spolužiakov, ako rozprávajú o svojej rodine, čo pre nich znamená a aké pekné zážitky s ňou majú. Zistili sme, že hoci je každá rodina iná, pre všetkých je veľmi vzácna.
Toto nebol len projekt.
Bolo to oveľa viac. ❤️
Simonka Dunajská, Lilien Koštialová
Do triedy lienok Školienok zavítal polrok školského roka a čakalo nás krásne prekvapenie. Každý pondelok sa stretávame pri ranných kruhoch, kde si spoločne rozprávame o zážitkoch z víkendu, ale aj o tom, ako sa nám darí napredovať v učení.
Naša triedna kamarátka chcela vidieť naše písanky, aby ich mohla porovnať so svojimi, pretože aj ona sa – rovnako ako my – učí písať písmenká. Zistila, že s ceruzkou nám to už ide výborne, a tak sa po dohode s pani učiteľkou rozhodla, že nám ukáže, ako sa dá písať perom.
Ešte pred vyučovaním pripravila v triede všetko tak, aby sa tento deň stal pre malé lienky skutočnou slávnosťou. Všetko sa však začalo pátračkou. Po čom sme v triede pátrali? Po poklade. Nebol to poklad z drahokamov ani zlatom vykladaný, ale voňal po atramente.
Na jeho objavenie nám slúžili indície so slovami ako písanka, písmená, pisateľ, písanie, ktoré sme hľadali rozdelení po troch v štyroch skupinách. Veľmi rýchlo sme prišli na to, že tieto slová sa spájajú s naším pokladom, ktorým sa stalo plniace pero s atramentovou bombičkou.
Naša radosť bola obrovská, keď sme ich uvideli nalepené na tabuli. Ligotali sa ako krásne a vzácne kryštály. Predtým, než sme si ich mohli vziať, sme zložili Sľub pisateľa perom, v ktorom sme sa zaviazali, že budeme dodržiavať správne písanie veľkých a malých písmen, ich tvar, veľkosť i sklon, a že pero bude mať vždy v peračníku svoje čestné miesto.
Po sľube sme už v rukách držali vysnívané pero, dostali sme odznak „Už píšem perom“ aj básničku, ktorá nám tento výnimočný deň bude navždy pripomínať. Na záver sme sa všetci perom podpísali na spoločný papier svojím menom a s veľkým nadšením sa pustili do písania v písanke.
Bol to nezabudnuteľný zážitok!
Mgr. Lucka Nátherová
Naši malí poľovníci sa dnes vybrali do zasneženej a mrazivej prírody „čítať“ stopy zveri. Po doplnení krmiva pre vtáčiky sme sa vybrali na dnešnú expedíciu. Deti v snehu úspešne rozpoznali stopy líšky aj tajomné cestičky srniek a s nadšením hádali, kam ich majitelia smerovali. Táto zimná vychádzka im ukázala, že tiché pozorovanie prírody, trpezlivosť a rešpekt k lesu sú základom poľovníckej starostlivosti.
p. Puchajdová
Na našej škole prebieha projekt „Starší pomáhajú mladším“, ktorého cieľom je podporiť spoluprácu medzi ročníkmi, rozvíjať sociálne a komunikačné zručnosti žiakov a prispieť k príjemnej školskej klíme.
Do projektu sa zapojili žiaci 7. ročníka v úlohe mentorov a žiaci 3. ročníka ako mladší spolužiaci. Spoločné aktivity prebiehali na hodinách informatiky, kde starší žiaci pomáhali mladším pri práci s počítačom a odovzdávali im svoje skúsenosti.
Spolupráca v malých skupinkách umožnila, aby siedmaci trpezlivo vysvetľovali postupy, pomáhali pri riešení úloh a podporovali samostatnú prácu mladších žiakov. Tretiaci mali možnosť učiť sa nové zručnosti v priateľskej atmosfére a nebáli sa klásť otázky.
Projekt bol prínosom pre obe strany – mladší žiaci získali nové vedomosti a väčšiu istotu pri práci s digitálnymi technológiami, starší žiaci si rozvíjali zodpovednosť, empatiu a schopnosť vysvetľovať učivo druhým.
Naše aktivity chceme rozvíjať aj na iných vyučovacích hodinách a veríme, že sa stanú prirodzenou súčasťou vyučovania na našej škole.
Mgr. Janka Šagátová
Vedeli ste, že v našej obci Nemecká sa kedysi odohrali veľmi smutné udalosti?
Premýšľali ste niekedy, čo sa dialo počas druhej svetovej vojny práve tu, v našej blízkosti?
Prečo je dôležité, aby sme si tieto momenty pripomínali?
V múzeu sme tentokrát objavili maketu vápenky. Vďaka nej sme mohli vidieť, ako budova vyzerala kedysi a ako sa odvtedy zmenila. Správca múzea nám vysvetlil, kde sa odohrali tragické chvíle. Táto časť prehliadky nám pomohla lepšie pochopiť význam vápenky pre obec a jej obyvateľov.
O dôležitosti pamätania na minulosť nám rozprával aj pán starosta. Hovoril, že každý človek a každý život je vzácny a že nenávisť a zlo môžu spôsobiť veľa bolesti. Jeho slová nám pripomenuli, prečo je dôležité rešpektovať druhých a vážiť si pokoj.
Tieto udalosti boli smutné, no učia nás byť láskaví, spravodliví a vážiť si slobodu a pokoj, ktoré dnes môžeme mať.
„Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“
Timea Kohútová, Tobias Vančo
Na hodinách ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY to v posledných dňoch poriadne žilo. Naši piataci vymenili učebnice za výkresy, lepidlá a hlavne skvelé nápady. Rozdelili sa do štyroch tímov, z ktorých každý hľadal riešenia pálčivých problémov dnešného sveta.
Pozrite sa, aké témy spracovali:
1. Odpad – Poklad, ktorý končí v koši? Prvá skupina si posvietila na to, koľko odpadu vyprodukujeme a prečo je recyklácia nevyhnutná. Žiaci ukázali, že správne triedenie nie je žiadna veda a že najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne.
2. Znečistenie vody – Chráňme každú kvapku. Voda je život, no nie je jej nekonečne veľa. Druhý tím vo svojom projekte vysvetlil, ako sa mikroplasty a chemikálie dostávajú do našich riek a morí. Pripomenuli nám, že čistá voda v kohútiku nie je samozrejmosť.
3. Znečistené ovzdušie – Chceme dýchať čistý vzduch.Tretia skupinka sa zamerala na to, čo nevidíme, ale o to viac cítime. Riešili emisie, smog a dôležitosť zelene v mestách. Ich odkaz je jasný: Viac bicyklov, menej áut a sadiť stromy, kde sa len dá!
4. Kompostovanie – Zázrak z kuchyne. Vedeli ste, že šupka z banánu nie je odpad, ale hnojivo? Štvrtý tím nám predviedol „mágiu“ kompostovania. Ukázali, ako sa organický odpad vďaka dážďovkám mení na úrodnú pôdu, ktorá vracia energiu späť do prírody.
Sme hrdí na to, že naši žiaci neuvažujú len nad známkami, ale aj nad tým, v akom svete budeme žiť o 20 či 50 rokov. Ich projekty si môžete pozrieť na nástenke v hlavnej chodbe školy!
Bc. Janko Vaník
Dnes si naši žiaci užili hodinu telesnej výchovy na ľade v Ráztoke, kde mali možnosť korčuľovaním rozvíjať svoje pohybové schopnosti.
Korčuľovanie predstavuje nielen zábavnú formu aktivity, ale aj efektívny spôsob rozvoja rovnováhy, koordinácie a svalovej sily. Zimné športy podporujú kardiovaskulárnu kondíciu, flexibilitu a celkovú telesnú zdatnosť, pričom zároveň učia trpezlivosti a spolupráci v kolektíve.
Žiaci sa počas hodiny prejavili ako zodpovední – starali sa o čistotu ľadu, vzájomne sa podopierali a pomáhali si. Bola radosť sledovať, ako pohyb na ľade prispieva k fyzickému rozvoju a k rozvoju sociálnych i kooperatívnych zručností.
Takéto aktivity dokazujú, že zimné športy sú nielen prospešné pre zdravie, ale aj nenahraditeľné pre komplexný telesný a psychický rozvoj žiakov.
Veľké poďakovanie patrí pánovi Cimermanovi za auto, ktorým sme mohli bezpečne prevážať žiakov.
Mgr. Evka Surová, Bc. Janko Vaník
Vedeli ste, že slušné stolovanie nebolo vždy samozrejmosťou? Dokonca ani pre našich ôsmakov, ktorí kedysi pri stole občas mali problém. Dnes však už vedia, že jesť kultivovane patrí k dobrým mravom.
Na hodine dejepisu zistili, že dobré spôsoby a etiketu riešili ľudia už v minulosti. Evanjelický učenec Juraj Ribay na konci 18. storočia napísal príručku Pravidlá moresnosti, aneb zdvořilosti, jako i opatrnosti a zachování zdraví mládeži a těm, kteří toho ještě potřebují, obětovaná, ktorej cieľom bolo vychovať kultivovaného a spoločensky prijateľného človeka.
Ako by sme sa mali teda správať v jedálni? Tak, aby sme boli ohľaduplní k ostatným, dodržiavali základné pravidlá stolovania a pamätali na to, že naše správanie o nás veľa prezrádza.
„Mravy robia človeka, nie bohatstvo.“
Mgr. Soňa Skladaná, Mgr. Julka Čiefová
Dňa 13. 1. 2026 sme sa zúčastnili spoločného posedenia s klientmi zo stacionára. Program bol zameraný na privítanie nového roka, počas ktorého sme vystúpili s novoročnými prianiami, piesňami a tematickými otázkami súvisiacimi s vianočnými sviatkami. V príjemnej atmosfére prebiehala vzájomná diskusia a zdieľanie zážitkov.
Súčasťou stretnutia bola aj tvorivá aktivita, pri ktorej sme vyrábali srdiečka a vpísali do nich mená ľudí, ktorým sme v živote vďační. Toto spoločné stretnutie prispelo k posilneniu vzťahov a bolo pre všetkých zúčastnených veľmi príjemným a obohacujúcim zážitkom.
„Generácie sa líšia skúsenosťami, no spája ich potreba porozumenia, blízkosti a ľudského kontaktu.“
Mgr. Janka Šagátová
Snehová perina sa v ten deň rozprestierala po celom svahu ako pozvánka k radosti a hre. Deti zo školského klubu sa s rozžiarenými očami a červenými lícami stretli na kopci, kde sa smiech miešal so škrípaním snehu pod sánkami. Každý rozjazd bol malým dobrodružstvom – rýchlym letom dolu svahom, zakončeným výbuchom smiechu a nadšeným volaním kamarátov.
Lopáre a boby sa pretekali jeden za druhým – niektoré opatrne, iné odvážne, no všetky niesli rovnaké posolstvo: čistú detskú radosť. Medzi jazdami nechýbalo ani stláčanie snehu, guľôčky, vzájomné povzbudzovanie a pomoc pri ťahaní späť na kopec.
Spoločná sánkovačka nebola len o zime a snehu, ale najmä o priateľstve, pohybe a chvíľach, ktoré zostávajú v pamäti ako teplé spomienky uprostred chladného dňa. Bol to čas, keď sa detský smiech niesol dolinou a každý okamih sa menil na malý zimný zázrak.
Bc. Martinka Brveníková
Vinšujeme vám tento šťastlivý nový rok,
na dvore príchod,
na poli zmier,
šťastia, zdravia,
hojnô božskô požehnania.
Pochválen Pán Ježiš Kristus!
Nech Vám prichádzajúci nový rok naplní srdcia nádejou, otvorí nové možnosti a prinesie množstvo prísľubov pre lepšiu a úspešnejšiu budúcnosť. Nech je pre Vás rokom zdravia, pokoja, porozumenia a radosti z každodenných úspechov.
Žiaci a učitelia sa opäť stretnú v škole 12. januára 2026.
Už teraz sa na Vás všetkých veľmi tešíme – vedenie školy.
Obchôdzky betlehemcov patria k našim najkrajším a najzaujímavejším vianočným zvykom. Motív Kristovho narodenia spájajú s valaskými tradíciami, piesňami a humorom, ktorý – najmä v podaní starého Kuba – vždy jemne okorení dej betlehemskej hry.
Asi pred tridsiatimi rokmi sme túto u nás zaniknutú obyčaj oživili ako mládenci, študenti na stredných a vysokých školách. Po nás ju pár rokov rozvíjali naši mladší nasledovatelia, no potom „betlehemčina“ v našej obci opäť na dlhšie zadriemala.
Tento rok sa – aj vďaka ústretovosti vyučujúcich a vedenia našej školy – podarilo hru opäť nacvičiť. Jej protagonisti – žiaci základnej školy – s ňou mali vystúpiť na školskej vianočnej akadémii. Tá sa síce pre vysokú chorobnosť napokon neuskutočnila, ale chlapci hru vo štvrtok 18. decembra predviedli v rámci programu našej folklórnej skupiny Čierťaž v kostole v Medzibrode. Posledný deň vyučovania pred vianočnými prázdninami – v piatok 19. decembra – ju zahrali aj pre žiakov v jednotlivých triedach.
Na Štefana popoludní sa betlehemci chystajú navštíviť aj pár domácností v obci. Verím, že sa im predvádzanie hry v tom najprirodzenejšom prostredí – v slávnostnej atmosfére našich príbytkov – zapáči ako kedysi nám. Ak vám zaklopú na dvere, prijmite ich vďačne. Táto aktivita si zaslúži podporu a jej udržiavatelia motiváciu, aby ju rozvíjali čím najdlhšie... kým ich nevystriedajú mladší nasledovníci.
Martin Lokša
,,Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán."
Lukáš 2,10–11
Vianoce sú časom pokoja a radosti. Teplo sviečok a prítomnosť blízkych napĺňajú domovy výnimočnou atmosférou. V tejto sviatočnej chvíli želáme všetkým rodičom, žiakom, priateľom a priaznivcom našej školy veselé a požehnané Vianoce. Nech sú plné harmónie, pokoja a úprimnej lásky.
Nezabúdajme, že najkrajším darom, ktorý môžeme na Vianoce dostať, je prítomnosť rodiny.
Vedenie školy
Na hodinách slovenského jazyka sa žiaci ponorili do sveta nárečových a slangových slov. Nezostali však iba pri učebnici – tentoraz sa učili priamo v rodinnom prostredí. Ich úlohou bolo nahrať svojich starých rodičov, ktorí im porozprávali, ako vyzerali Vianoce v časoch ich detstva.
Vznikli tak krásne rozhovory plné spomienok na sviatočné prípravy, vône tradičných jedál, koledovanie, vinšovanie či drobné zvyky, ktoré sa v niektorých rodinách zachovali dodnes. Žiaci sa učili citlivo počúvať, klásť zaujímavé otázky a všímať si, ako sa jazyk mení podľa kraja či generácie.
Táto aktivita prirodzene spojila školu s rodinným prostredím, posilnila vzťahy medzi generáciami, rozvíjala komunikačné schopnosti a zároveň pomohla žiakom uvedomiť si, že jazyk nie je iba súbor pravidiel, ale živý príbeh, ktorý sa odohráva každý deň okolo nás.
Z nahrávok vznikol malý školský „archív spomienok“, ktorý je nielen krásnym návratom do minulosti, ale aj dôkazom, že tradície a rodinné príbehy majú stále svoje miesto v živote mladých ľudí.
👉https://www.facebook.com/share/v/1GNAD6s49N/?mibextid=wwXIfr
Mgr. Soňa Skladaná, Mgr. Julka Čiefová
Dňa 18. decembra 2025 sa v telocvični Spojenej školy v Nemeckej uskutočnil prvý ročník Vianočného halového futbalového turnaja. Podujatie spojilo päť školských a klubových družstiev, ktoré si v predvianočnom období zmerali sily v duchu fair play, športovej rivality a priateľskej atmosféry.
Najviac sa darilo tímu Základnej školy Brusno, ktorý si vybojoval prvé miesto. Druhé miesto patrilo Základnej školy Štefana Žáryho z Poník, tretie miesto obsadila Základná škola Sama Cambela zo Slovenskej Ľupče. Na ďalších priečkach sa umiestnili FK 34 Brusno a domáci tím Spojenej školy v Nemeckej.
Za najlepšieho hráča turnaja bol vyhlásený David Vaník, ktorý významnou mierou prispel k víťazstvu svojho družstva.
Ocenenia pre najlepších hráčov jednotlivých tímov udelili tréneri:
Základná škola Brusno: Radovan Hrubý
Spojená škola v Nemeckej: Adrián Daxner
FK 34 Brusno: Adam Paučo
Základná škola Sama Cambela zo Slovenskej Ľupče: Alex Laco
Základná škola Štefana Žáryho z Poník: Andrej Zachar
Poďakovanie patrí všetkým hráčom, trénerom a organizátorom za bezproblémový priebeh a výbornú športovú atmosféru. Osobitne ďakujeme sponzorom, ktorí sa podieľali na realizácii podujatia.
Víťaznému tímu srdečne blahoželáme a veríme, že Vianočný halový futbalový turnaj sa stane peknou športovou tradíciou aj v nasledujúcich rokoch.
Bc. Janko Vaník
„Mohlo by sa všetko splniť do poslednej hlásky, keby bolo na svete viac súcitu a lásky.“
Dnes si pripomíname narodenie významného spisovateľa, rodáka zo Zámostia, ktorý zachytil krásu každodenného života a múdrosť minulých generácií. Písal predovšetkým pre deti a mládež. Jeho tvorba bola hlboko inšpirovaná prírodou a krajinou, v ktorej vyrastal – práve z tohto regiónu čerpal obrazy, príbehy a nálady, ktoré aj dnes nadchýnajú čitateľov všetkých vekových kategórií.
Sám o sebe napísal:„Kto ma chce poznať, najlepšie spraví, keď si prečíta moje knižočky. Kto chce hlbšie nazrieť do duše autora, nezostáva mu iné, len sa začítať do jeho diel, zamyslieť sa nad jeho myšlienkami a odtiaľ nech si sám vylúpne zrnká, ktoré charakterizujú osobnosť, zmýšľanie, cítenie a snaženie autorovo…“
V priestoroch školy sa nachádza výstava, ktorá približuje jeho život a tvorbu. Každý predmet, každý odkaz a každé jeho slovo sú mostom medzi minulosťou a prítomnosťou – pripomínajú nám, že sme hrdí na Dominika Štubňu-Zámostského, jeho rodinu aj korene zo Zámostia a nikdy na neho nezabudneme.
Nech jeho slová a príbehy naďalej inšpirujú všetkých, ktorí ich objavia, a nech v nás ožívajú hodnoty, ktoré tak s láskou a súcitom vnášal do svojich diel.
Mgr. Soňa Skladaná, Mgr. Julka Čiefová
Powered by aSc EduPage