V minulosti bola výchova detí najmä doménou žien, no často na ňu dozeral aj prísny otec. Bežné boli viacdetné rodiny, v ktorých vyrastali štyri, päť, ale aj sedem či osem detí, výnimočne dokonca desať.
Deti boli odmalička vedené k práci a zodpovednosti. Mali svoje povinnosti, ktoré museli plniť – pásli husi, nosili do domu drevo, chodili do lesa zbierať lístie na podstieľanie pod dobytok, kôru či šišky na kúrenie. Mladšie dievčatá priúčali matky základným ženským prácam – vareniu, šitiu, pradeniu či noseniu bremien v batohoch. Chlapci často sprevádzali dospelých na obchodných cestách.
S pribúdajúcim vekom pribúdali aj povinnosti. Ich plnenie bolo samozrejmosťou a neočakávala sa zaň odmena. Drobné darčeky, napríklad na Vianoce, boli skôr výnimkou a deti si ich veľmi vážili. Telesné tresty boli síce bežnou súčasťou výchovy, no nevyužívali sa často a vtedajšia spoločnosť ich vnímala ako trest za neposlušnosť či porušenie rodičovských príkazov. Úcta k starším mala v rodine veľký význam a starostlivosť o nevládnych členov bola samozrejmosťou.
V porovnaní s minulosťou sa výchova výrazne zmenila – deti majú menej pracovných povinností a väčší dôraz sa kladie na vzdelávanie, komunikáciu a ich individuálny rozvoj.
„Ktorú rodičovskú vetu ste už počuli toľkokrát, že ju viete naspamäť?“
Túto otázku sme položili našim žiakom. Ich reakcie nás pobavili, ale zároveň pripomenuli, že hoci sa časy menia, mnohé zostáva rovnaké.
Kedysi rodičia upozorňovali najmä na povinnosti spojené s prácou v domácnosti a pri hospodárstve, dnes ide skôr o každodenné pripomienky súvisiace so školou, povinnosťami či voľným časom.
Spôsoby výchovy sa menia a čoraz väčší dôraz sa kladie na rozhovor, vysvetľovanie a vzájomný rešpekt. Cieľ však zostáva rovnaký – viesť deti k zodpovednosti, samostatnosti, pracovitosti a úcte k druhým. Práve tieto hodnoty spájajú rodinný život naprieč generáciami.
📷 Foto: archív PhDr. Martina Lokšu
✍️ Text a video: Mgr. Soňa Skladaná, Mgr. Julka Čiefová