Návštevníkov múzea v našej škole na prvý pohľad zaujme drevená krása malých chalúpok a kostolíkov z celého, najmä však zo stredného a z východného Slovenska. Autorom týchto modelov, ktoré verne zobrazujú podobu tradičnej architektúry z celého Slovenska, je Jožko Murín z Dubovej. Všetky tak lahodia ľudskému oku, že mi niekedy pripadá, akoby boli z medovníka.
Mne sa najviac páči model dreveničky, ktorá dodnes stojí v centre Zámostia. Je to roľnícka usadlosť s prímením „do Jankov“. Jej zvláštnosťou je kryté podbránie nazývané aj „suchá brána“. Práve tento „domčok“ sme využili na hodinu dejepisu v 5. ročníku, aby sme žiakom priblížili, ako ich predkovia v minulosti žili a ako bývali.
Najprv sme sa porozprávali o tom, v akých domoch bývame dnes a ako na ulici spoznáme, ktoré domy patria k tým najstarším. A potom sme už prešli k pozorovaniu domčeka, ktorý viacerí chlapci z triedy poznali, pretože patrí starému otcovi jedného z nich.
Porozprávali sme si o zvláštnostiach bývania, najmä o tom, že staré domy často bývali bez komína, že mávali malé oblôčiky, aby do nich v zime príliš nefúkalo, alebo načo mávali veľké brány, keď ich obyvatelia vtedy nemali autá ani traktory.
Potom piatakov čakalo pár úloh, ktorých rozriešenie vôbec nebolo jednoduché. Mali prísť na to, ako držali pokope brvná drevených stien, kadiaľ odchádzal dym z pece, keď domy nemali komín, alebo načo slúžila gazdom „suchá brána“. A prečo sa tak volala. Kým zazvonilo na koniec hodiny, všetky úlohy sme spoločne zvládli.
Napokon mali rozriešiť hádanku: „Štyri rohy, žiadne nohy, chodí to, stojí to. Čo je to?“
Uhádnete?
Martin Lokša