Niektoré dni v kalendári nie sú len dátumom – sú pripomienkou odvahy, obety a nádeje. Takým dňom je aj 11. november – Deň červených makov, venovaný pamiatke všetkých, ktorí položili svoje životy za mier a slobodu.
11. novembra 1918 utíchli zbrane na fronte vo francúzskom Compiègne a skončila sa prvá svetová vojna, ktorá trvala viac než štyri roky a pripravila o život vyše 16 miliónov ľudí.
Hoci sa front priamo nedotkol územia dnešného Slovenska, jeho následky boli citeľné aj pre náš národ. Zo slovenských vojakov padlo takmer 70 000, čo bola pre malé Slovensko obrovská strata. Ich odvaha, utrpenie a hrdinstvo zostali navždy zapísané do dejín i do našej pamäti.
Po skončení vojny sa červený mak stal symbolom spomienky na padlých. Inšpiráciou bola báseň kanadského lekára Johna McCraea – Na flámskych poliach, v ktorej červené maky vyrastajú tam, kde spočívajú vojaci. Odvtedy sa tento kvet stal znakom úcty, vďaky a nádeje vo väčšine demokratických krajín sveta.
Naša škola si tento významný deň pripomenula pripnutím symbolického červeného maku a minútou ticha sme vzdali hold všetkým, ktorí bojovali za slobodu a pokoj.
Nezabúdajme – mier nie je samozrejmosťou. Každý z nás nesie zodpovednosť za to, aby pochodeň, ktorú za nás niesli iní, nikdy nezhasla.
Na flámskych poliach
John McCrae
Na poliach flámskych kvitnú maky divé,
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme.
Na oblohe škovránky statočne svoju pieseň spievajú,
hukotom zbraní pod nimi neprestajne rušenú.
My už však nevstaneme a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.
Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.
Náš boj však zasa iní prevezmú.
Do vašich rúk dáme svoju pochodeň a vy ju neste vdiaľ.
Ak by Vám zhasla, spomeňte si na náš žiaľ,
že sme tu padli zbytočne.
Len divé maky červené ďalej rastú na poliach flámskych.
Mgr. Soňa Skladaná, Mgr. Julka Čiefová