Za každým menom je ľudský príbeh. Za každou vojnou sú životy, ktoré už nikto nevráti.
Niektoré dátumy v kalendári nie sú iba pripomienkou historických udalostí. Sú chvíľou, keď by sme sa mali zastaviť, spomenúť si na tých, ktorých životy poznačila vojna, a uvedomiť si hodnotu mieru.
11. novembra 1918 o 11. hodine vstúpilo do platnosti prímerie podpísané vo francúzskom Compiègne, ktorým sa skončili boje prvej svetovej vojny na západnom fronte. Po viac ako štyroch rokoch utrpenia a strát nastalo ticho, na ktoré čakali milióny vojakov a ich rodín. Jedenásty deň jedenásteho mesiaca o jedenástej hodine sa tak stal symbolom spomienky na obete prvej svetovej vojny. V mnohých krajinách si tento deň pripomínajú ako Deň vojnových veteránov, Deň prímeria alebo Deň spomienky.
Symbolom úcty k padlým sa stal červený mak. Jeho príbeh sa spája s básňou kanadského vojenského lekára Johna McCraea Na flámskych poliach, ktorú napísal počas prvej svetovej vojny. Inšpiroval sa obrazom červených makov vyrastajúcich na miestach vojnových hrobov vo Flámsku. V roku 1920 sa červený mak začal používať ako symbol spomienky na vojnové obete. Krehký kvet sa postupne stal vyjadrením úcty, vďaky a nezabúdania.
Prvá svetová vojna hlboko zasiahla aj životy obyvateľov nášho regiónu. V roku 1914 bola v Rakúsko-Uhorsku vyhlásená všeobecná mobilizácia a bojaschopní muži odchádzali na front. Ťažké vojnové roky prežívali aj rodiny v Nemeckej, Dubovej a Zámostí. Nie všetci muži, ktorí narukovali, sa vrátili domov.
Podľa historických údajov zachovaných v matrikách, ktoré približuje aj Monografia obce Nemecká, padlo v prvej svetovej vojne 11 vojakov z Nemeckej, 11 z Dubovej a 9 zo Zámostia. Spolu 31 mužov z našich obcí.
Nemecká (11):
Ján Búda, Jozef Balík, Michal Balík, Viliam Filipko, Štefan Kindernay, Jozef Komiska, Matej Kočalka, Štefan Kuna, Lukáš Michaliska, Ján Širgel, Ján Vincúr.
Dubová (11):
Jozef Čížik, Jozef Galata, Michal Chamko, Július Kindernay, Jozef Klinčík, Jozef Múka, Štefan Múka, Jozef Siman, Michal Siman, František Urban, Ján Zajačko.
Zámostie (9):
Štefan Búda, Ján Čižmárik, Jozef Ďurčík, Ján Kereš, Jozef Kereš, František Krištek, Rudolf Lupták, Emil Priesol, Juraj Šanko.
Za týmito menami sa skrývajú konkrétne ľudské osudy, rodiny a nenaplnené životy. Každé meno patrilo človeku, ktorý mal svoje miesto v rodine a v spoločenstve, v ktorom žil. Keďže v našich obciach nemáme spoločný pamätník, ktorý by ich všetkých pripomínal, považujeme za dôležité vrátiť ich mená do pozornosti dnešnej generácie. Nech nezostanú zabudnuté.
Aj na našej škole chceme, aby tento deň neostal iba dátumom v kalendári. Prostredníctvom dobových fotografií a záznamov v kronikách sa vraciame k udalostiam a osudom ľudí, ktorí boli súčasťou histórie nášho regiónu. Náš kolega nám priblíži príbehy ukryté v historických dokumentoch a fotografiách. Minulosť tak dostáva konkrétne tváre a stáva sa bližšou aj tým, ktorí ju poznajú už len z rozprávania.
Do spomienky sa zapájajú aj naši žiaci. Pripínajú červené maky a spoločne nimi zdobia vstupnú bránu školy. Každý kvet je drobným gestom úcty a pripomenutím, že ľudské osudy z minulosti majú čo povedať aj nám dnes.
Dejiny totiž nie sú iba súborom dátumov a udalostí v učebniciach. Tvoria ich konkrétni ľudia, ich rozhodnutia, radosti, obavy i straty. Poznať minulosť vlastnej obce znamená lepšie rozumieť jej prítomnosti a uvedomovať si hodnotu toho, čo dnes máme.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľajú na príprave tejto spomienky a pomáhajú uchovávať historickú pamäť nášho regiónu.
Nech je červený mak nielen symbolom spomienky na obete vojen, ale aj pripomienkou našej spoločnej zodpovednosti za svet, v ktorom vyrastajú ďalšie generácie.
✍️Soňa Skladaná, Martin Lokša
🎬 Julka Čiefová