O salašníctve v Nemeckej a jej okolí sme si už niečo prečítali v Monografii obce Nemecká. Tentoraz sme však chceli zistiť, čo sa skrýva za slovami ako salaš, valach, dojenie, košarovanie či Mitra. A tak sa 6. A vybrala na salaš u Demeterovcov v Jasení.
V minulosti sa ovce v našom regióne chovali najmä pre mlieko, mäso a vlnu. Zaužívaný bol salašný spôsob hospodárenia. O ovce sa starali najatí valasi z okolitých obcí a na čele salaša stál salašník – gazda, ktorý organizoval prácu a zabezpečoval rozdelenie a odbyt produktov. Ovce sa na jar vyháňali na pasienky, dojili sa niekoľkokrát denne a salašná sezóna sa uzatvárala na Mitra, na Demetera. Vtedy sa ovce vracali do dediny a konal sa aj tzv. vírad – zhodnotenie celej sezóny a rozdelenie zisku.
To, čo sme poznali z historického prameňa, sme si teraz mohli pozrieť naživo.
Na salaši sme sledovali kŕmenie oviec, dojenie aj výrobu syra. Dozvedeli sme sa, ako vznikajú tradičné salašnícke výrobky a videli sme, ako sa z čerstvého ovčieho mlieka stávajú oštiepky. Nezostali sme však iba pri pozorovaní. Žiaci sa aktívne zapájali, kládli množstvo otázok a zaujímalo ich všetko – od každodennej práce na salaši až po jeho históriu a život rodiny, ktorá sa oň stará.
Veľmi cenné bolo aj stretnutie s ľuďmi, ktorí v tejto tradícii pokračujú už tretiu generáciu. Práve pri ich rozprávaní sme si mohli uvedomiť, že salašníctvo nie je iba súčasťou minulosti zapísanej v monografii. Je to živá tradícia, ktorá môže pokračovať aj dnes.
A potom prišla tá najpríjemnejšia časť – ochutnávka. Žinčica, ovčí syr, oštiepok... Tentoraz už nešlo len o názvy, ktoré poznáme z kníh. Mohli sme ich vidieť, ovoňať, ochutnať a spojiť s príbehom miesta, kde vznikajú.
Za každým jedlom je príbeh – príbeh pôdy, ľudí, práce a zodpovednosti. Keď sme videli starostlivosť o ovce, sledovali ich dojenie a výrobu syra, mohli sme si lepšie uvedomiť, koľko práce, času a zodpovednosti sa ukrýva za tým, čo si bežne položíme na stôl.
Celá návšteva sa niesla v príjemnej atmosfére. Aj naše kroje prirodzene zapadli do prostredia salaša a pripomenuli nám, že k tradíciám nepatria iba slová, ale aj ľudia, práca, remeslo, jedlo a vzťah k miestu, z ktorého pochádzame.
A možno práve preto má zmysel vracať sa k tomu, čo je zapísané v našej monografii. Aby minulosť nezostala iba na stránkach knihy.
Nie všetko, čo sa dá naučiť, nájdeme v učebnici. Niečo treba vidieť, počuť, ovoňať a ochutnať.
📷 Foto: archív PhDr. Martina Lokšu
📽️Mgr. Soňa Skladaná, Mgr. Julka Čiefová